Život je jedna veľká hojdačka

Rozhovor s umelkyňou Ivett Axamitovou

 

Umelecké diela tvoríte už približne od roku 1990, čiže dvadsaťpäť rokov. Lákalo Vás umenie už v detstve?

Stať sa umelkyňou bol môj sen už v detstve. Tu som sa presvedčila, že ak skutočne po niečom veľmi túžite, sen sa zaručene stane skutočnosťou, aj keď nie vždy je cesta ľahká.

Kto Vás inšpiroval?

Inšpirovali ma všetci ľudia, ktorí to v živote dotiahli ďaleko. A to podotýkam, nemuseli byť umelci. Človek vyciťuje tú úžasnú energiu a je na nás kde ju prejavíme, ja som sa rozhodla pre výtvarné umenie.

Ako by ste charakterizovali svoju súčasnú tvorbu?

V súčasnosti som prevažne zatvorená v ateliéri a pokojne tvorím, nenechávam sa ovplyvňovať vonkajším svetom, odmietam výstavy a akýkoľvek stres, ktorý by mohol na mňa pôsobiť. Takže by som ju celkom v pohode nazvala pokojná a vyvolávajúca pozitívnu energiu.

Aké druhy materiálov používate pri tvorbe svojich diel?

V prvom rade je to hlina, je to materiál, ktorý mi učaroval asi najviac. Do hliny vtláčam často polodrahokamy. Rada maľujem na sklo, olejomaľby a v poslednej dobe rada tvorím šperky. Všetky materiály majú svoje čaro.

K čomu máte najbližšie?

Ku keramike či k maľbe na sklo? Keramika mi je jednoznačne najmilšia, je náročná, celý proces náročný, ale ja milujem všetko komplikované.

Máte syna. Ide aj on vo Vašich umeleckých šľapajach?

Mám 13-ročného syna Danyho, ktorý spočiatku maľoval úžasné obrazy, aj z hliny čosi stvoril, ale nejako sa to zatlačilo do úzadia. Ale verím, že sa k tomu ešte vráti, netreba tlačiť na pílu. Jeho cestu budem rešpektovať, je iný ako ja. Má veľa aj zo svojho otca, ktorý sa venuje gastronómii.

O umelcoch sa hovorí, že sú skôr introverti, ktorí sa radi zavrú do ateliéru a tvoria. Je to aj Váš prípad?

Ako kedy. Niekedy som rada zatvorená vo svojom svete, obyčajne, keď prežívam nejaký smútok vo svojej duši. Ale veľmi rada sa stretávam so svojimi priateľmi a hľadám inšpiráciu aj v inom umení, ako je hudba, divadlo.

Kde aktuálne môžu ľudia vidieť na výstave Vaše diela?

Momentálne nevystavujem, mám ticho vo svojej duši, netúžim ísť momentálne so svojou tvorbou medzi ľudí. Teraz to tak cítim a nerada sa do niečoho nútim len preto, aby to bolo. Čoskoro príde ten okamih. Zatiaľ mám otvorenú galériu v Ivanke pri Dunaji , kto by veľmi túžil moje dielka vzhliadnuť.

Máte klientelu aj v zahraničí?

Áno mám svoju klientelu aj v zahraničí, zopár výstav sa uskutočnilo aj za hranicami nášho Slovenska. A samozrejme občas nejakí zahraniční turisti zavítajú aj ku mne do ateliéru.

Vaše diela sú aj v zbierkach vo Vatikáne. Aká bola ich cesta?

V  roku 1995 som bola oslovená mestom Nitra vytvoriť obraz ,,POSLEDNÁ VEČERA” pre SV.OTCA JÁNA PAVLA II.

Do kalendára 2016 pre Nadáciu Detského kardiocentra ste venovali už po tretí krát svoje dielo. Čo Vás presvedčilo, že takýmto spôsobom budete pomáhať?

Charite sa venujem dlhé roky. Keď som bola oslovená Nadáciou Detského kardiocentra, bolo mi samozrejmosťou takúto ponuku prijať. Pomáhať deťom je asi to najviac, kde môžeme pomôcť. Aj ja mám dieťa, každý deň som vďačná za jeho zdravie, ale život je jedna veľká hojdačka – RAZ TY A RAZ JA- nikdy nevieme. Je to krásny projekt, ku ktorému sa s láskou pripájam.

Ste umeleckou súčasťou spomínaného charitatívneho projektu na pomoc deťom s vrodenými chybami srdca. Vytvorili ste dielo ZROD ŽIVOTA. Čo tento Váš artefakt vystihuje?

Toto dielo vystihuje zrod všetkého živého. No však v prvom rade zrod ľudského života. Sama som matkou, takže som zažila ten najúžasnejší pocit, ktorý žena môže dostať darom, pôrod dieťaťa. Som vďačná za tento dar a toto dielo vystihuje tento okamih šťastia, radosti z príchodu dieťatka. Žena s krídlami… Takýto bol môj pocit – cez bolesť prichádza radosť – pocit vzlietnutia, očakávanie sa stalo skutočnosťou. Dieťa symbolicky vystihuje polodrahokam opál. Jeho farba vystihuje čistotu, priezračnosť a komunikatívnosť, tak ako dieťa, ktoré prichádza na svet priezračne čisté a krásne.

Tohtoročný kalendár nesie názov témy Dar života. Čo je pre Vás najväčším darom života?

Najväčším darom pre mňa je jednoznačne môj syn Dany, ktorý mi je svetlom v živote. Ale samozrejme celá moja rodina. A moja práca, tvorba, ktorú vnímam ako poslanie.

Čím Vás tento charitatívny projekt zaujal?

Zaujal ma práve svojou čistotou. Mnoho ľudí , ktorí pracujú na tomto projekte poznám,

sú to ľudia, ktorým dôverujem. Bola to pre mňa samozrejmosť pomôcť tomuto projektu.

Ja sa zúčastňujem po tretí krát a som šťastná, že môžem byť súčasťou. Spolupracujem na mnohých charitatívnych projektoch, ale tento je naozaj výnimočný. Dieťatko je najkrajšou súčasťou nášho života. Ak prichádza ochorenie, aj najväčšou bolesťou. Tu nie je čas rozmýšľať, tu treba konať.