Umelá pľúcna ventilácia ako náhrada dýchania

Náhrada alebo podpora dýchania, tzv. umelá pľúcna ventilácia je významnou súčasťou liečby detských pacientov na Oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny Detského kardiocentra, NÚSCH, a s. Nadácia Detského kardiocentra počas svojho pôsobenia zakúpila za týmto účelom viacero dýchacích prístrojov a darovala ich nášmu pracovisku. Nedávno Nadácia Detského kardiocentra získala financie na zakúpenie moderného ventilátora s vysoko sofistikovanými dýchacími režimami pre novorodencov, a to od Nadácie Markíza.

Umelá pľúcna ventilácia (UPV, tiež mechanická alebo prístrojová ventiláciaprístrojové dýchanie) predstavuje spôsob dýchania, pri ktorom mechanický prístroj úplne alebo čiastočne zabezpečuje prietok plynov dýchacími cestami a tým výmenu plynov v pľúcach. Ciele liečby umelou pľúcnou ventiláciou sú zvýšiť, podľa možnosti aj normalizovať nasýtenie krvi kyslíkom, vylúčiť oxid uhličitý, odstrániť dychovú tieseň – dušnosť, zlepšiť pľúca, podporiť  alebo nahradiť činnosť vyčerpaných dýchacích svalov. Umelá pľúcna ventilácia sa tiež používa v liečbe zlyhania srdca, ako aj po kardiopulmonálnej resuscitácii (oživovaní pacienta) a počas chirurgických alebo katetrizačných zákrokov v rámci poskytovania celkovej anestézie.

Podtlakový ventilátor („železné pľúca“) z polovice 20. storočia (zdroj foto: google)

 

Historicky zavádzanie prístrojového dýchania súvisí s epidémiou poliomyelitídy (detskej obrny), pri ktorých dochádzalo k úmrtiam udusením po ochrnutí dýchacích svalov. Prvými dýchacími prístrojmi boli tzv. železné pľúca, podtlakové ventilátory, v ktorých bolo vzduchotesne uzatvorené pacientovo telo a dýchanie sa zabezpečovalo prerušovaným podtlakom, pôsobiacim na hrudník. Mnohé z týchto prístrojov boli obsluhované ručne. Od polovice 20. storočia sa takéto podtlakové ventilátory prestali používať. Ďalší vývoj dýchacích prístrojov viedol ku zdokonaľovaniu metód pretlakovej umelej pľúcnej ventilácie. Pri tzv. pretlakovej ventilácii pri vdychu prúdi vzduch (alebo zmes plynov) do dýchacích ciest pod pretlakom, ktorý vytvára prístroj – ventilátor. Na to je potrebné  tesné spojenie medzi prístrojom a dýchacími cestami s použitím masky alebo kanyly zavedenej priamo do priedušnice (trachey). Zavedenie kanyly do dýchacích ciest (do priedušnice) sa nazýva tracheálna intubácia. Prístroj pre umelú pľúcnu ventiláciu  (pľúcny ventilátor) dodáva nastavené množstvo vzduchu alebo zmesi vzduchu a kyslíka do dýchacích ciest pacienta v cykloch, ktorých počet za minútu sa dá nastaviť podľa veľkosti pacienta a jeho klinického stavu, pričom približne zodpovedá normálnej frekvencii dýchania.

Pre umelú pľúcnu ventiláciu sa používajú prístroje riadené elektronicky, ktoré dokážu dávkovať vdychovanú zmes plynov s optimalizovaným priebehom prietoku a tlaku vo zvolenom, tzv. ventilačnom režime, ktorý sa dá optimálne zvoliť podľa príčiny zlyhania dýchania, diagnózy a celkového stavu pacienta. Moderné ventilátory umožňujú výber širokej škály ventilačných režimov. Tie sú riadené mikroprocesorom ventilátora.

V špecifických prípadoch sa používajú špeciálne režimy, napríklad vysokofrekvenčná ventilácia, ktorá dodáva pacientovi zmes plynov vo veľmi malom objeme, ale s veľmi vysokou frekvenciou. Takéto režimy sa používajú pri najzávažnejšom postihnutí pľúc, hlavne u novorodencov, najčastejšie u predčasne narodených novorodencov, ktorí ešte nemajú dostatočne vyvinuté pľúca, t. j. majú „nezrelé“ pľúca. Vo všeobecnosti však platí, že umelá pľúcna ventilácia je náročnejšia u detských pacientov, ktoré majú užšie dýchacie cesty než dospelí, pľúca sú menšie a nastavenia na dýchacom prístroji musia byť presné, podľa veľkosti pacienta ako aj podľa typu poškodenia pľúc. Z týchto dôvodov dýchacie prístroje používané u detí musia byť presné a citlivé, t. j. musia byť schopné zaregistrovať jemné zmeny, ktoré vznikajú pri dýchaní dieťaťa. Zvláštnu pozornosť si vyžadujú novorodenci, u ktorých dýchacie prístroje dodávajú len veľmi malé množstvo vzduchu a kyslíka, a to niekoľko mililitrov, zvyčajne 10 – 25 ml (na porovnanie u dospelých a dospievajúcich je to 500 ml).

Nadácia Detského kardiocentra nedávno získala od Nadácie Markíza finančné prostriedky na špeciálny dýchací prístroj pre novorodencov. Prístroj  umožňuje nahradiť alebo podporiť dýchanie u novorodencov, pričom vie poskytnúť aj špeciálny režim vysokofrekvenčnej ventilácie pre liečbu závažného postihnutia pľúc.

U väčšiny pacientov sa umelé dýchanie zabezpečuje pomocou kanyly zavedenej priamo do priedušnice.  U niektorých pacientov je možné použiť neinvazívnu pľúcnu ventiláciu bez zaistenia dýchacích ciest intubáciou, a to s použitím masky alebo helmy.

 

 

doc. MUDr. Ľubica Kováčiková, PhD.

Primárka oddelenia anestéziológie a intenzívnej medicíny DKC

 

 

Železné pľúca – prvé dýchacie prístroje používané počas epidémie poliomyelitídy.