Sochárstvo aj maľbu milujem
SOCHÁRSTVO AJ MAĽBU MILUJEM
Významný sochár a maliar Vít Bojňanský mal blízko k umeniu už vo svojich šiestich rokoch. Inšpiruje ho hlavne hudba a najradšej tvorí spontánne. Dozvedeli sme sa, aké zviera vyobrazuje v dielach najčastejšie aj kedy prestal byť bohémom. Jedno zo svojich krásnych diel venoval Nadácii Detského kardiocentra do projektu kalendár „Cez umenie k detskému srdcu“.
Kedy ste zistili, že vás priťahuje umenie, konkrétne sochárstvo?
Od šiestich rokov som navštevoval ĽŠU. Dala ma tam mama, lebo som si veľmi rád čmáral. Keď sme robili záverečnú prácu s témou zvieratko, namodeloval som veľkú ruku s tarantulou, ostatní mali mačičky a psíkov. Učiteľom sa to moje dielko veľmi nepozdávalo, ledva som ĽŠU ukončil. Dostal som najhoršiu známku. Ale neodradilo ma to. Moji rodičia mali veľmi dobré vzťahy s umelcami – hercami, výtvarníkmi a ja som bol taký „pozerajko“. Páčili sa mi vernisáže alebo premiéry. Keď som mal 14 rokov, začal som chodiť do ateliéru Tibora Bártfaya, najskôr som zametal ateliér a neskôr ma pripravil na prijímačky na VŠVU. Ako model mne a kolegovi sedela jeho mama. Bolo to úžasné. Ale preskočil som ŠUPku, absolvoval som v odbore drevorezba, kde som mal šťastie ako jeden z posledných študentov spoznať charizmatickú osobnosť sochára Ludwika Korkoša.
Bol alebo ešte stále je niekto, kto vás inšpiroval a bol vašim vzorom? Prípadne máte svoju múzu?
Stále ma inšpiruje hlavne hudba a jej interpreti. Mám medzi nimi veľa dobrých priateľov. Z výtvarníkov je veľa tých, ktorých tvorbu si veľmi vážim, či už na Slovensku alebo v zahraničí. A múza? Nemôžem povedať viac, ale je to obrovský náboj v tvorbe, a môže ísť aj iba o platonický vzťah.
Venujete sa sochárstvu aj maľbe, cítite sa byť viac maliarom, či sochárom alebo je to pre vás taká rovnováha vo vašej tvorbe ako umelca?
Som maľujúci sochár. Obe disciplíny milujem.
Ako vyzerá Váš bežný pracovný deň, máte svoju tvorbu naplánovanú, či je to skôr spontánne?
Tvorím hlavne spontánne, ale pri práci s architektom alebo investorom je to iné. Ideálne je, keď sa to strieda. Keď urobím niečo na objednávku, tak sa teším, že dodržím termín a hurá do voľnej tvorby. Na spolupráci s objednávateľom je kúzelné, že musíme nájsť spoločnú cestu a je to často krát aj boj.
O umelcoch sa hovorí, že sú bohémovia. Čo si o tom myslíte? Považujete sa aj Vy za bohéma?
Bohémom som bol na škole a krátko po nej. Keď prišla rodina a zodpovednosť, zmenilo sa to a cítil som, že to tak má byť.
Vaše umelecké diela sú vystavené po celom svete, aký je to pocit, keď viete, že o vaše umenie majú záujem aj iné krajiny?
Vždy ma poteší, keď moja tvorba osloví. A je jedno či doma alebo v zahraničí.
Vo väčšine vašich diel je zobrazený kôň. Je toto zviera pre vás nejakým symbolom, či odkazom?
Mal som veľmi vážny úraz po páde z koňa. Mohol som zostať na vozíčku, ale odhliadnuc od tohto príbehu, to je pre mňa samozrejme hneď po nežnom pohlaví druhá najväčšia inšpirácia.
Môžete nám povedať, prečo ste sa rozhodli svoje dielo darovať práve pre projekt Nadácie Detského kardiocentra?
Ak sa dá, rád prispejem kúskom mojej tvorby na dobrú vec. Pre detičky určite neváham, najmä keď to organizujú schopní ľudia. A ich návšteva v mojom ateliéri aj poteší.