Talent a nadšenie pre umenie zdedil po svojich rodičoch. Renomovaný sklár Andrej Jančovič má vo svojej tvorbe blízko ku geometrickým formám. Inšpirovať ho dokáže okolitý svet, príroda, ale aj rodina či priatelia. V rozhovore nám porozprával aj o tom, čo vyjadruje jeho dielo, ktoré venoval do projektu Nadácie Detského kardiocentra Kalendár 2022 „Cez umenie k detskému srdcu“.

 

Kedy ste zistili, že vás priťahuje umenie, konkrétne sklárstvo?

V prostredí výtvarného umenia som vyrastal, nakoľko obaja rodičia sú výtvarníci. Otec je sochár a mama maliarka. Preto bolo pre mňa prirodzené vnímať výtvarné, ale aj múzické umenia od útleho detstva. Kreslenie, maľovanie, no vždy ma najviac bavili priestorové disciplíny a modelovanie. Štúdium na Škole úžitkového výtvarníctva na Bratislavskej ŠUPke na oddelení keramiky bolo skvelé obdobie. V tomto období som sa na niekoľkých výstavách stretol s umeleckou sklárskou tvorbou. Sklo ma veľmi zaujalo svojim vizuálom, materiálovou dokonalosťou a magickými optickými vlastnosťami. V ďalšom umeleckom štúdiu preto vyhralo oddelenie skla na VŠVU.

 

Bol alebo ešte stále je niekto, kto vás inšpiroval a bol vašim vzorom?

Inšpiratívne bolo prostredie na strednej a vysokej škole, tvorivá atmosféra pod vedením pedagógov.

Tak isto rodičia, ktorí ma podporovali na mojej výtvarnej ceste. Inšpiratívna bola a je pre mňa tvorba mnohých výtvarníkov a osobností československého a svetového skla. Pôsobenie ako učeň v dvoch významných sklárskych ateliéroch mi dalo veľa praktických skúseností a motivácie. Inšpiratívne pre mňa sú najmä stretnutia s ľuďmi, ktorí sú mi profesionálne a osobnostne blízki, či stretnutia s priateľmi a rodinou.

 

Kde čerpáte inšpiráciu?

Inšpirácia môže prísť odvšadiaľ. Okolitý svet, príroda, technické stavby, fenomény doby, medziľudské vzťahy. Niekedy mi príde inšpirácia náhle, spontánne, pri prechádzke v prírode, pri vode, či v lese. Inokedy, no o to častejšie, sa vynára z predošlých prác a jemných detailov pri ich vytváraní. Niektoré momenty – detaily pri tvorbe – vedia byť  inšpiratívne a nakopnú človeka k ďalšej sérii objektov alebo do nového projektu. Tieto detaily pri procese tvorby treba citlivo vnímať a uvedomovať si ich. Možno niektoré stoja za ďalšie rozpracovanie a dotiahnutie až do finále. Je to tvorba, ktorá je kontinuálna a nepretržitá a často objavná.

 

Vo svojej tvorbe sa venujete geometrickým formám hlavne kocke, môžete nám povedať prečo

ste si vybrali geometrické formy a tvar kocky?

Vo svojej sklárskej tvorbe sa venujem tavenej plastike z farebného a optického skla, ako aj ich kombináciám. V mojej tvorbe je príznačná geometrická abstrakcia, ktorá narába s primárnymi geometrickými útvarmi a ich následným spracovaním. Geometrické konštrukty sú všade okolo nás. Geometrický  prístup k tvorbe a tvaroslovie mi je blízke. Áno, viacero mojich objektov vychádza z plochy štvorca a objemu kocky. Štvorcová kompozícia je vo výtvarnom umení primárna vec. Esenciálny prvok. Kocku som si zvolil ako archetyp, dobre známy trojrozmerný statický objekt. Kocka, ako jedno z platónskych telies, formálne ohraničuje priestor, v ktorom pracujem s optickými vlastnosťami skla. V tomto ohraničení skúmam, objavujem a vytváram objekty s rozličnými ideami a asociáciami. Druhá poloha mojej tvorby je viac uvoľnená a expresívna. Voľná dynamická modelácia objektov je akýmsi protipólom, čiastočným uvoľnením sa od prísneho geometrického tvaroslovia ku menej abstraktnej štrukturálnej soche – objektu. To je aj prípad skleneného objektu venovaného pre potreby Detského kardiocentra.

 

Zapojili ste sa do charitatívnej akcie Nadácie Detského kardiocentra. Dielo, ktoré ste vybrali

čo pre vás znamená a čo vyjadruje?

 

Dielo, ktoré som venoval pre potreby nadácie, vzniklo viac-menej spontánne. Objekt znázorňuje abstrahovanú ľudskú figúru, teda jej negatívny tvar otočený hore nohami. Môže evokovať vyliaty, vyprázdnený obsah, či presýpacie hodiny, či situácie, keď sa zdá, že je všetko hore nohami. Snaha bola zachytiť postavu, vyprázdnený obsah figúry pripomínajúci eróziu pevného tvaru, plynutie a pominuteľnosť.

 

A ako vyzerá váš bežný pracovný deň? Máte svoju tvorbu naplánovanú, či je to skôr spontánne?

Je to rôznorodé. Celý proces tvorby skleneného objektu má niekoľko rôznych etáp. Návrhy ideové, kresbové a modelové. Formovanie, teda odlievanie foriem a tavenie v sklárskej peci. Následne brúsenie, finálna povrchová úprava a  leštenie. Prezentácia výsledkov, inštalácie výstav a vernisáže pre verejnosť v spolupráci s galériami a galeristami, to je už len čerešnička na veľkom objeme práce. Samozrejme, pre mňa sú to veľmi radostné a povzbudzujúce udalosti a sami o sebe inšpiratívne.

Každý deň sa snažím venovať tvorbe aspoň niekoľko hodín. No keď som v dielni za strojmi, tak je to zväčša normálna šesť až osem hodinová pracovná doba sústredenej fyzickej práce, často až do večerných či nočných hodín. Niektoré etapy nejde nechať nedokončené a podliehajú časovému plánovaniu. Vyžaduje si to kľud, trpezlivosť, sústredenie, značnú časť remeselnej a technickej práce, tak isto údržbu strojov, dielne a všetko okolo toho. To všetko si treba vedieť rozvrhnúť.