Treba sa báť anestézie?

 

S celkovou anestéziou alebo „narkózou“ sa skôr či neskôr stretnú všetci naši pacienti a ich rodičia. Väčšina rodičov našich pacientov nie celkom presne vie, ako anestézia prebieha, čo sa počas nej deje s pacientom a čo to presne je. Pokúsim sa niektoré otázky zodpovedať.

Jednoducho povedané, celková anestézia je stav kontrolovaného bezvedomia, ktorý u pacienta dosiahneme podaním liekov – anestetík. Používa sa u pacientov detskom veku u bolestivých výkonoch. V Detskom kardiocentre sú to predovšetkým operácie srdiečka a veľkých ciev, katetrizácie srdiečka, intervenčná liečba porúch srdcového rytmu (zavedenie kardiostimulátora, rádiofrekvenčná ablácia).  Ďalšou veľkou skupinou výkonov, kde sa deťom podáva určitá forma celkovej anestézie sú výkony, u ktorých  sa vyžaduje, aby pacient ležal v kľude, pokiaľ možno bez pohybu, čo sa hlavne u malých a nespolupracujúcich detí nedá dosiahnuť bez „uspatia“. Sem zaraďujeme zobrazovacie metódy ako CT, magnetická rezonancia, ale aj vyšetrenie srdiečka ultrazvukom – Echo.

Aby bola anestézia čo najbezpečnejšia, musí sa dodržať niekoľko podmienok. Dieťa, ktoré podstupuje plánovaný zákrok v celkovej anestézii, nesmie mať v čase zákroku, ale ani 2-3 týždne pred zákrokom akútnu infekciu dýchacích ciest, to znamená, že nemôže mať nádchu, kašeľ, chrípku, zvýšenú teplotu. Tieto stavy by mohli spôsobiť závažné komplikácie hlavne v období po zákroku. V čase úvodu do anestézie musí mať dieťa prázdny žalúdok, čím znižujeme riziko vracania a vdýchnutia žalúdočného obsahu a následného dusenia počas, ale aj po zákroku. Odporúča sa neprijímať tekutiny ako voda, čaj, 1 hodinu pred podaním anestézie, materské mlieko u dojčiat 4 hodiny pred zákrokom a inú stravu vrátane umelého mlieka 6 hodín pred zákrokom. Pri plánovaných zákrokoch s použitím celkovej anestézie nesmie byť dieťa očkované v čase 7-14 dní (podľa druhu vakcíny) pred zákrokom.

Podanie anestézie, ale aj kontrolu životne dôležitých funkcií pacienta, ako činnosť srdiečka, pľúc a iné, a celkovú bezpečnosť pacienta počas zákroku zabezpečuje anestéziologický tím. Tvorí ho lekár – anestéziológ a anestéziologická sestra. Prvý krát sa pacient a jeho rodičia stretávajú s anestéziológom na anestéziologickej vizite, väčšinou v deň pred plánovaným zákrokom. Tu anestéziológ zhodnotí stav a pripravenosť pacienta pred anestéziou, vysvetlí rodičom priebeh anestézie, poučí ich o príprave pred zákrokom a o rizikách anestézie. Je tu priestor aj na otázky rodičov o anestézii, ktoré radi zodpovieme.

Samotnej anestézii predchádza podanie „premedikácie“, lieku vo forme tabletky alebo sirupu približne 30 minút pred zákrokom, cieľom je zmenšenie stresu, strachu a celkové uvoľnenie dieťaťa. Anestézia začína podaním lieku – anestetika do žily dieťaťa, pred tým sa ale musí do žilky dieťaťa zaviesť kanyla – tenká hadička, do ktorej sa podávajú lieky. Anestetiká sa môžu podávať aj vdychovaním. Tento druhý spôsob je bezbolestný a využíva sa u menších detí. Okrem anestetík, ktoré spôsobujú stratu vedomia, sa pacientom v anestézii podávajú aj lieky, ktoré tlmia bolesť, a často aj lieky, ktoré blokujú činnosť svalov. Keďže anestetiká tlmia činnosť dýchacieho centra a zároveň liekmi blokujeme aj činnosť dýchacích svalov, musíme pacientovi zabezpečiť dýchacie cesty, zaviesť do priedušnice dýchaciu trubičku (čo sa odborne nazýva intubácia) a pacienta napojiť na dýchací prístroj. Tým zabezpečíme, že sa pacient nedusí, a je okysličovaná jeho krv. Pri menej rizikových výkonoch sa do dýchacích ciest pacienta zavádza iná pomôcka, tzv. laryngeálna maska, ktorá tiež slúži na zabezpečenie dýchania počas anestézie. U iných výkonoch, napríklad katetrizáciách, kde nie je utlmené dýchacie centrum a nie sú blokované dýchacie svaly, môžu pacienti dýchať dostatočne sami. Ak to vyžaduje rozsah zákroku, napr. ide o operáciu srdca, anestéziológ zavádza katéter do tepny pacienta, čo nám umožňuje priamo merať krvný tlak počas celej operácie. Pred veľkým zákrokom anestéziológ zavádza katéter do niektorej z väčších centrálnych žíl na krku, alebo v slabine. Do takéhoto katétra sa môžu podávať koncentrované lieky, ktoré by inak poškodili cievnu stenu, ak by sa podávali to tenších žíl.

 

Obr.1: foto č.1 „intubácia“+ schéma č.1 „dýchacia trubička v priedušnici“

Počas celej operácie nepretržite sledujeme životne dôležité funkcie pacienta. Toto nám umožňuje monitor vitálnych funkcií, kde najčastejšie sledujeme EKG, krvný tlak, obsah kyslíka v krvi, telesnú teplotu. Našim ďalším dôležitým pomocníkom pri operáciách srdca je mimotelový obeh, čo je sústava rôznych zariadení, ktoré nahrádzajú funkciu srdca a pľúc na dobu, kým chirurg so srdiečkom pracuje.

 

Obr. 2.: fotoč.2 „mimotelový obeh“ + schéma č.2 „mimotelový obeh“

Ak dochádza počas anestézie k nejakým nežiaducim zmenám v činnosti životne dôležitých orgánov, ako sú srdce, pľúca, prípadne mozog pacienta, anestéziologický tím je pripravený zasiahnuť, či už podaním liekov, podaním transfúzie, či zmenou nastavenia prístrojov.

Tam, kde to nie je nevyhnutné, snažíme sa celkovej anestézii vyhnúť a volíme iný, bezpečnejší spôsob, napr. lokálnu anestéziu, ktorá má výrazne menej rizík v porovnaní s anestéziou celkovou. Pri pohovore s rodičmi im zvyknem hovoriť, že žiadna anestézia nie je bez rizika. Život ohrozujúce komplikácie spojené s anestéziou sú však veľmi zriedkavé. Riziko komplikácií znižujeme výberom vhodnej anestézie, používaním najmodernejších a najbezpečnejších anestetík a anestéziologických techník, dostupných medicínskych technológií. Moja odpoveď na otázku, či sa treba anestézie báť je, že je treba mať pred ňou rešpekt. Báť sa je však naši pacienti ani rodičia nemusia.

 

MUDr. Tomáš Hrtánek

vedúci lekár Úseku anestézie DOAIM

NÚSCH, a. s.